Čo je to alergia?

Alergie sú prehnanou reakciou imunitného systému na cudzorodé látky z prostredia – alergény. Predpoklad vzniku alergickej reakcie je opakovaný kontakt s nimi. Prvý obvykle nesprevádza výskyt nepríjemných symptómov, napriek tomu má závažné následky. Telo sa stáva vnímavým na určitý alergén. Obdobie medzi prvým stykom a objavením sa ťažkostí môže trvať niekoľko dní, ale aj zopár rokov.

Ak sa organizmus opakovane stretne s alergénom, imunitný systém sa na „škodlivinu“ rozpamätá a do boja vo veľmi krátkom čase posiela svoje obranné mechanizmy. Výsledkom je alergická reakcia. Jej podoba závisí od toho, ktorý orgán je postihnutý. Dôležité poznávacie znamenie alergií je, že na spustenie nevhodnej reakcie postačujú minimálne dávky alergénov.

Rozhovor s alergológom

Alergie si vás nájdu, ak máte zlého šéfa, zomrie vám niekto blízky alebo pracujete v klimatizovanom prostredí. Prečo je to tak, odpovedá alergiológ a imunológ MUDr. Boris Hruškovič z Imuno – Alergo centra v Poliklinike Tehelná v Bratislave.

tepovanie alergia

MUDr. Boris Hruškovič, alergológ, imunológ

Prečo sa u niekoho spustí alergia až v dospelom veku na niečo, čo mu dovtedy nespôsobovalo žiadne ťažkosti?

V súčasnosti sa v alergiologických ambulanciách častejšie objavujú aj šesťdesiatnici s práve prepuknutou sennou nádchou alebo určitým typom potravinovej alergie. V ich prípade je príčina iná ako u detí. Ak by ňou totiž bola dedičnosť, prejavila by sa oveľa skôr. Tí, čo vlastnia niektorý z dvadsiatich najsilnejších alergických génov, už alergikmi v dospelosti obyčajne sú.

Niekedy však môžu byť za chorobným stavom v neskoršom veku zaktivizované „spiace“ gény. Prudký nárast týchto diagnóz sa preto dnes pripisuje skôr vplyvu vonkajšieho prostredia a moderného spôsobu života. Neustály stres, zmeny stravovacích návykov, konzervované a geneticky modifikované potraviny, čoraz častejší pobyt v klimatizovaných budovách a málo pohybu v prírode môžu narušiť správne fungovanie psycho-hormonálno-imunitného systému. Dôsledkom tejto nerovnováhy bývajú alergické ťažkosti.

Znamená to, že aj akékoľvek hormonálne výkyvy môžu dopomôcť k nežiaducej precitlivenosti?

Patria k možným spúšťačom, no určite sa o nástup alergie nepostará menštruácia alebo menopauza. Pod jej vznik sa podpisujú skôr denné výkyvy hormónov nadobličiek, hlavne tých s kortikoidným účinkom, ale aj adrenalínu či noradrenalínu, ktoré nám pomáhajú zvládať stres.

Mnohí vždy mali stres, pracovali v klimatizovanej kancelárii a nič im nebolo. Zrazu im opuchla pera po paprike, na ktorej si dovtedy bez problémov pochutnávali. Čo sa zmenilo?

Alergie sú zvyčajne odpoveď na pôsobenie viacerých faktorov súčasne. Pokojne znášate vplyv troch rizikových činiteľov, no zrazu pribudne ďalší a problém je na svete. U niekoho stačí, že má agresívneho šéfa, veľký stres, do toho dostane virózu a organizmus môže na donedávna bezproblémovú pochúťku zareagovať žihľavkou. Už totiž nezvláda kompenzovať priveľký nápor, ktorému je vystavený.

Mal som viacerých pacientov, u ktorých sa alergia rozvinula po smrti blízkeho človeka. Užívali lieky na upokojenie a zareagovali alergiou. Alebo dievčina, ktorá mala v útlom veku mierne prejavy sennej nádchy, prisťahuje sa k nastávajúcemu, ktorý vlastní kocúra. Spoločné spolužite však sprevádzajú aj vypäté situácie, ktoré môžu vyústiť do astmy.